OŠETROVANIE RÁN

DRUHY RÁN

KLASIFIKÁCIA RÁN

Rany môžeme klasifikovať vzhľadom na:

  • Spôsob vzniku
  • Rozsah a charakter poškodenia kože a tkanív
  • Stupeň mechanického znečistenia a bakteriálnu infekciu

     

  • Čas, ktorý uplynul od vzniku rany
  • Výskyt úrazov, súvisiacich s ranou, v rámci susedných tkanív

Odreniny – Najčastejšou formou rán sú odreniny rôznej príčiny, súvisiace s malým poškodením pokožky. Niekedy ale dochádza k poškodeniu zamše a väziva.

 

Hryzné/Tržné rany – Najčastejšie vznikajú v dôsledku pohryzenia alebo pôsobenia mechanických faktorov, napr. pri uviaznutiu alebo zakliesneniu končatiny v „pascách“ (napr. šachty, kanalizačné rošty). Pri pokuse o uvoľnenie končatiny, často v panike, dochádza k porušeniu kontinuity kože, svalov a občas k potrhaniu tkanív. Hryzné rany sú považované za silne znečistené, ako mechanicky, tak i bakteriálne.

 

Bodné rany – sú najčastejšie ranami hlbokými. Niektoré z bodných rán majú výstupný otvor a sú opísané ako rany s výbodom.

 

Zmliaždené rany – najčastejšie vznikajú v dôsledku silných mechanických úrazov (napr. autonehody). Vyznačujú sa vážnym, hlbokým poškodením tkanív, často potrhaním tkanív. V prípade týchto rán často dochádza k odhaleniu kostí (napr. kĺbov).

 

Poranenia – často spôsobené rôznymi príčinami. Pri zraneniach dochádza k porušeniu kontinuity kože (jednotlivých vrstiev alebo celej). Zranenia často zasahujú do hlbších vrstiev tkanív (svalov) a do kostí. Pri týchto ranách často dochádza k poškodeniu ciev, šliach, nervov.

 

Strelné rany – môžu byť niekedy považované za formu bodných rán. Najčastejšie sa s nimi stretávame u loveckých psov.

 

 

Akútna tržná rana.

Chronická, znečistená rana.

Popáleniny – Tieto rany môžu vzniknúť v dôsledku termických, chemických, elektrických popálenín, sporadicky v dôsledku rádioterapie. Rozlišujeme tri stupne popálenín:

 

Popáleniny 1.stupňa – povrchové popáleniny, charakterizované začervenaním kože a malým opuchom, bývajú silne bolestivé.

 

Popáleniny 2.stupňa – popáleniny zasahujúce až do bazálnej vrstvy. Na povrchu kože sa tvoria pľuzgiere. Bývajú silne bolestivé. V závislosti od stupňa penetrácie sa rozlišujú popáleniny stupňa 2A a 2B.

 

Popáleniny 3.stupňa – popáleniny zasahujúce hlboko do tkanív, taktiež svalov. Na povrchu kože sa objavuje príškvarok alebo dochádza k zuhoľnateniu kože a občas tiež svalov. Bolesť nie je silná, ale tkanivá sú vážne poškodené a často trvalé (nekróza).

 

Osobitnú kategóriu rán tvoria preležaniny. Vznikajú v dôsledku sústavného a dlhodobého mechanického tlaku na mäkké tkanivá. Vedie to k zhoršeniu cirkulácie a bunkového metabolizmu. U zvierat preležaniny vznikajú najčastejšie v okolí bedrového a sedacieho kĺbu, ramenného výbežku lopatky, bočnej časti holennej kosti, hrudnej kosti, lakťového výbežku a záprstia. Existujú rôzne klasifikácie stupňa rozvoju preležanín v závislosti od pozorovaných zmien, tzn. od nevýznamných, charakterizujúcich sa malým začervenením postihnutého miesta, ktoré po stlačení nezmizne (v priebehu vyšetrenia), až po vážne preležaniny, charakterizujúce sa nezvratnými zmenami tkanív ako odumretie svalov väziva, dokonca kĺbov a kostí.

 

Rany delíme tiež

podľa stupňu mechanického alebo bakteriálneho znečistenia

 

V prípade zvierat:

  • Čisté rany sú iba operačné
  • Všetky ostatné rany sú považované za znečistené, pričom stupeň znečistenia závisí od druhu rany a času, ktorý uplynul od vzniku rany
Osobitnú úlohu pri znečistení rán zohrávajú baktérie z vonkajšieho prostredia, ktoré kolonizujú povrch rany a spôsobujú vznik tzv. bakteriálneho biofilmu, ktorý tvorí hlavnú prekážku pri hojení rán.

 

 

 

BAKTERIÁLNY BIOFILM

 

Bakteriálny biofilm v okolí rany vzniká z bakteriálnych mikrokolónií (môžu to byť rôzne druhy patogénnych baktérií), ktoré tvoria viacvrstevnú trojrozmernú štruktúru obalenú tzv.extracelulárnou matricou, zbudovanou z polymérov (EPS – Extracellular polysacharide), hlavne z polysacharidov (taktiež bielkovín, tukov a elementov bunkových baktérií).

 

Vzniknutý biofilm tvorí priaznivé podmienky pre kontinuálne množenie už usadených baktérií, ako aj pre kolonizáciu a vývoj nových baktérií alebo iných patogénov. Súčasne prekáža a spomaľuje hojenie rán. Baktérie v kolóniách biofilmu spolu „spolupracujú“, uvoľňujúc substancie, ktoré vyvolávajú špecifické správanie buniek, napr. podporovanie rozvoju a štruktúry biofilmu, ako aj regulujú fyziologické funkcie ako vytváranie faktorov virulencie a súčasne vytvárajú zápalové mediátory a uvoľňujú do rany toxické produkty metabolizmu.

Naviac blokujú hostiteľským bunkám prístup k živinám. Baktérie, skolonizované v rámci biofilmu, prechádzajú celým radom fenotypových a molekulárnych zmien, ktoré posilňujú ich odolnost‘ voči pôsobeniu faktorov prostredia.

 

Biofilm je pevne a trvale upevnený k podkladu a jeho odstránenie z povrchu rany pomocou bežného opláchnutia (voda, mydlová voda, fyziologický roztok) nie je možné.


TVORBA BIOFILMU

Tvorba biofilmu prebieha v niekoľkých etapách:

 

Kolonizácia rany. Baktérie sa prichytávajú (nestále/prechodne) k povrchu. Ku kolonizácii dochádza v priebehu niekoľkých sekúnd po poranení (po vzniku rany).

Trvalé a nezvratné prichytenie baktérií k povrchu a začiatok proliferácie (pár sekúnd – minút od poranenia).

 

Intenzívne množenie baktérií a tvorba EPS.
Tvorba matrice biofilmu
(niekoľko hodín – dní od poranenia).

Vytvorenie trojrozmernej štruktúry biofilmu
(niekoľko hodín – dní od poranenia).

 

Rozšírenie biofilmu na priľahlé zdravé tkanivá
(niekoľko dní – mesiacov od poranenia).

BIOFILM JE HLAVNOU PREKÁŽKOU
PRI HOJENÍ RÁN
  • Chráni baktérie a iné patogény proti „škodlivým“ vonkajším faktorom, ako sú dezinfekčné prostriedky, antibiotiká alebo bunky imunitného systému.
  • Ovplyvňuje šírenie infekcie na priľahlé zdravé tkanivá.
  • Vytvára priaznivé podmienky pre kontinuálne množenie už usadených baktérií, ako aj pre kolonizáciu a vývoj nových baktérií alebo iných patogénov.
  • Narušuje výmenu plynov v rane a blokuje prístup k živinám hostiteľskej bunky.

 

 

 

OŠETROVANIE RÁN. Systém “TIME”

Normálny proces hojenia rán prebieha v 3 vzájomne prepojených etapách/fázach:

1

ZÁPALOVÁ FÁZA

(exsudatívna, ktorej predchádza krátkodobá hemostáza )

2

TVORBA NOVÉHO GRANULAČNÉHO TKANIVA

(proliferačná )

3

DIFERENCIAČNÁ FÁZA

(reparácia)

 


Infekčné mikroorganizmy, zvyšky cudzieho materiálu (napr. mechanické znečistenia), či nekrotické tkanivá sú odstraňované z rany v zápalovej fáze. Rana sa pokrýva zrazeninou, ktorá ju chráni pred nepriaznivými vonkajšími činiteľmi a baktériami. Hlavnými bunkovými činiteľmi, ktoré sa na tejto fáze podieľajú, sú krvné doštičky (hemostáza), bazofily a makrofágy. Zápalová fáza trvá od 1 do 5 dní.

 

V poslednej fáze, diferenciácie, dochádza k prestavbe štruktúry jazvovitého tkaniva, vzniknutého v 2.fáze, tzn. k zmenšeniu a spevneniu vzniknutej jazvy. Tento proces môže trvať od 3 týždňov do 2 rokov. Osobitnú úlohu v tomto procese zohrávajú fibroblasty.

 

Často je takýto proces hojenia rán narušený radom vonkajších a vnútorných faktorov, ako napr. chýbajúce elementy zápalovej fázy v okolí rany, oneskorenie angiogenézy alebo tvorby granulačného tkaniva, ku ktorým dochádza v dôsledku srdcovo-cievnych ochorení, metabolických porúch, chorôb nervového systému či podvýživy. Dôležitým vonkajším činiteľom, ktorý vplýva na narušenie hojenia rán, je silné mechanické alebo mikrobiologické znečistenie ložiska rany. Osobitná úloha je pripísaná tvoriacemu sa v rane bakteriálnemu biofilmu.


 

Systém “TIME”

Zohľadňujúc rad problémov, súvisiacich so správnym hojením rán, a na základe získaných skúseností, špecialisti z EWMA (European Wound Management Association) navrhli v roku 2003 systém ošetrovania rán, opísaný ako TIME.

 

Skratka TIME je akronymom prvých písmen anglických slov, opisujúcich rôzne procesy a zmeny (hlavne patologické), ktoré vznikajú v ranách, a systém postupu v jednotlivých fázach hojenia rany.

ZMENY

Opisuje procesy a patologické zmeny v ranách v rôznych etapách

POSTUP

Každý z bodov systému TIME zodpovedá pokynom EWMA prevhodný postup v procese liečby rany v rôznych etapách:

 

 

TIME je dynamický systém, podliehajúci neustálym zmenám, ktoré vynikajú z rozvoju medicínskych znalostí a lekárskych skúseností. V dôsledku toho napr. zistenie osobitnej úlohy, akú zohráva bakteriálny biofilm pri oneskoreniu a významnom narušení procesu hojenia rán, viedlo k doplnenie systému TIME o účinnejšie metódy predchádzania vzniku alebo narušeniu už vzniknutého biofilmu. Boli vypracované metódy narušenia bakteriálneho biofilmu – BBWC (Biofilm-Based Woun Care/Management). Jednou z účinných metód (zaraďujúcich sa k bodu T systému TIME) sú lavaseptiká tzn. metóda zvlhčovania rany preparátmi, ktoré účinne narušujú a odstraňujú bakteriálny biofilm, a taktiež očisťujú rany od mechanických a biologických nečistôt.

Lavaseptiká sú účinným elementom v príprave ložiska rany na ďalší postup ošetrovania, ako aj pri prevencii a boji s infekciou. Osobitne v prípade chronických rán sú lavaseptiká účinným spôsobom odstraňovania bakteriálneho biofilmu.

 

 

informačný
leták